donna

Bumerang?

Pred rokom som prežila ťažkú autonehodu, pri ktorej okrem mnohých iných zranení, som mala aj zlomený členok na pravej nohe.

Po mesiacoch preležaných doma a v nemocnici ma moja dobrá kamarátka vzala na kávu do baru. Moja prvotná radosť a nadšenie zo mňa hneď opadli, keď sme vošli dnu. Jedna známa, zjavne potúžená alkoholom,  ma tam privítala typu : Aha! „Depéjrak k nám prišiel na návštevu” a neutíchajúci smiech..

Mne to veľmi smiešne nepripadalo, keďže v členku som mala päť klincov, jednu šrúbu a v rukách som zvierala barle. Tak nič, pokračovala som ďalej v ceste s mojimi „štyroma nohami“ za našim prvotným zámerom vypiť si kávičku.

Po pár mesiacoch, v januári, táto slečna oslavovala v tom istom bare svoje narodeniny. Keď sa vracala nadránom domov, pošmykla sa na ľade a spadla z chodníka na cestu. Verte, neverte, diagnóza tá istá. Pravý členok a akoby za trest dostala o jeden klinec viacej ako ja.

Pri mojej návšteve v nemocnici jej prvé slová so sklopenými očami  boli :  „odpusť mi, že som sa z teba smiala“ a ja vravím : „Depéjrak ti odpúšťa“.

Teraz sa pýtam sama seba, vracajú sa nám zlé veci, ktoré robíme, ako bumerang alebo to bola čistá náhoda? Osobne si myslím, že nenadarmo sa hovorí : „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“